predstavenie
Havaj, Nový Zéland a Tahiti: tance v predstavení
Čím každá časť Pacifiku prispieva k večernému programu vedenému hulou.
Rezervujte si stôl v Gilligan's ↗Dve tváre huly
| Štýl | Ako sa predvádza |
|---|---|
| Hula kahiko | Spievané, s bubnami a nástrojmi z tekvice |
| Hula ʻauana | Spievané, s gitarou, ukulele a basou |
Odkiaľ pochádza hula
Hula je havajská tanečná forma postavená na mele, teda piesni, ktorú vyvinuli pôvodní Havajčania a tradične sa vyučuje v hālau, tanečnej škole, pod vedením kumu hula, učiteľa. Tanečníci roky trénujú pohyby rúk, ktoré stvárňujú prírodu, emócie a príbeh.
Kahiko, starší štýl
Hula kahiko je štýl, ktorý sa tancoval pred západným kontaktom, tancovaný na rytmický prednes namiesto piesne a sprevádzaný bubnami a nástrojmi z tekvice. Bol a stále je považovaný za vážnu, často obradnú formu umenia, nie za čistú zábavu.
ʻAuana, novší štýl
Hula ʻauana sa vyvinula počas 19. a 20. storočia, keď na ostrovy dorazili západné nástroje. Slovo znamená približne „blúdiť“ a štýl sa spieva v durových stupniciach za sprievodu gitary, ukulele a basy.
Úvodné číslo predstavenia
Program luau, ako je ten v Gilligan's, sa zvyčajne začína hulou, často prechádza z čísla v štýle kahiko do ʻauana, takže prvá časť večera nesie staršiu aj novšiu stránku tradície.
Prechod na Nový Zéland
Z Havaja sa šou presúva k tanečným tradíciám Nového Zélandu, ktoré nesú tí istí havajskí hudobníci a bubeník, ktorí hrajú po zvyšok noci.
Tahiti a zmena tempa
Program uzatvára tanečnú časť na Tahiti, kde sa bubnovanie zrýchľuje a choreografia sa stáva fyzicky najnáročnejšou časťou večera, čím pripravuje pôdu pre nasledujúce finále s ohnivými nožmi.